Požičajte si na darčeky. Asi tak by sa dali charakterizovať reklamy, ktoré teraz tak často bežia v televízii. Šialené. Zdá sa mi, že duch najkrajších sviatkov v roku je dávno preč. Som smutný z toho, že sme si nezachovali naše najväčšie dedičstvo. Tradície starých mám sú preč a s nimi aj čaro Vianoc. Požičiavať si na darčeky? Smutné a zvrátené. Vianoce musia byť o niečom úplne inom. O srdci, láske, pohode, úsmeve, radosti. O tom, že nikto nesmie byť pod stromčekom sám. Neviem, či to tak naozaj bolo, som z mladšej generácie. Ale v starých slovenských filmoch sú občas zachytené aj vianočné tradície. Jedna sviečka na stole, med, oblátky, jabĺčko. V rohu stromček a pod ním pár darčekov. určite iných ako dnes, ale darovaných z lásky. A také mali vždy tú najväčšiu hodnotu. Nie tie najdrahšie. Sviatky boli totiž o inom. Netvrdím, že si netreba spraviť radosť. Ale treba ju robiť hlavne deťom. A nie tak, že sa človek zadĺži. Ak na darčeky nie sú peniaze, tí čo ste zručnejší, skúste čosi vyrobiť, alebo darujte len niečo symbolické ale krásne. Napíšem sem jeden svoj príbeh. Pred pár rokmi som bol v nemocnici po ťažkej operácii nohy. Termín vyšiel na december, ale na Vianoce som mal byť doma. Žiaľ, po operácii nastali komplikácie a hrozilo, že to nestihnem. Mal som byť prepustený až vtedy keď mi klesne teplota. Rodina mala za mnou prísť na izbu, ale ja som vedel, že chcem byť doma najneskôr 23.12. Teplota neklesala, tak som si pomohol a vyklepal som teplomer skôr ako prišla sestrička. Za normálnych okolností by som také niečo nespravil. Ale… Pre mňa znamenajú Vianoce doma s rodinkou viac ako čokoľvek iné. Prišiel som domov 23.12. No prišiel… Priniesli ma naši, lebo chodiť som nemohol:) Vtedy som si pod stromčekom našiel okrem menších darčekov aj jeden obrovský. Boli sme pod ním všetci. Padli aj slzy, ale verte mi, že to neboli slzy bolesti. Na nohu som vtedy ani nepomyslel. Boli to slzy dojatia. A tie mi nespôsobili darčeky. Tie to dokážu málokedy. Samozrejme ak nerátam snubný prsteň, alebo bábätko. Preto mi reklamy na vianočné pôžičky pripadajú zvrátené. Vianoce nesmú byť o peniazoch! Berte si Valentína, Haloween a podobné hlúposti, ale to čo má byť o láske, pohode a šťastí, to nechajte nám! Priznám sa, som veriaci človek. Nie fanaticky, tak normálne. Myslím, že každý z nás sa občas pozrie hore a prehodí v duchu prosbu a pár slov. Hlavne v najťažších časoch. Jediná omša na ktorú chodím, je práve polnočná, lebo má magickú atmosféru. Neuznávam súčasnú cirkev, mám totiž prečítanú Bibliu a v nej sa píše pravý opak toho, čo je dnes faktom. Nachádza sa v nej aj príbeh o tom ako Ježiš vyhnal z chrámu peňazomencov. Tak sa pýtam. Čo by asi urobil dnes? V kostoloch počas polnočnej vyberajú do zvončekov. V televízii nás nabádajú na vianočné pôžičky, obchody sú otvorené aj na Štedrý deň, hoci predavačky majú tiež rodiny…. Nezabudli sme len tak náhodou na čaro a pravú hodnotu Vianoc? Vieme naozaj, že sú to sviatky lásky, pohody, pokory a radosti? Naše tradície pomaly zanikajú, Mikuláša, Luciu a Veľkú noc nahrádzame Valentínom, Haloweenom a ďalšími vymyslenými pseudosviatkami. Valentín je hlúposť. Ak niekoho ľúbim, tak je sviatkom každý deň a nemusím čakať na dátum kedy dáme podarujem kvety.. Haloween? To je čo? Poznám len Sviatok všetkých svätých keď si spomíname na tých, ktorých máme stále v srdci a ktorí nám tu nechali práve tie hodnoty na ktoré dnes tak neúctivo zabúdame. Prosím vás všetkých. O mesiac nezabudnite o čom a o kom sú Vianoce. Sú o nás, sú naše a sú o srdci a rodine! Nič z toho si nekúpite darčekmi na splátky…..